14Co/27/2026

Čo sa stalo

Žalobca tvrdil, že došlo k prekročeniu maximálneho limitu týždenného pracovného času v rámci žalovaného obdobia, čo viedlo k zásahu do jeho práva na zdravie, súkromný a rodinný život, a voľný čas na oddych a rodinné aktivity. Žalovaná odmietala, že žalobca nesprávne do vzorca na výpočet priemerného týždenného pracovného času dosadzoval aj údaje o fonde pracovného času a neutralizoval všetky obdobia voľna. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že u žalobcu bol prekročený maximálny limit priemerného týždenného pracovného času, ale nedostatočne preukázal existenciu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní neboli naplnené procesné predpoklady pre postup v zmysle ust. § 384 ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 366 CSP, a preto pri rozhodovaní o veci vychádzal odvolací súd zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. Žalovaná deklarovala celkový počet odslúžených hodín v žalovanom období v súčte 4 684,117 hodín, ale súd prvej inštancie vychádzal len z dní dovolenky a práceneschopnosti pri neutralizácii.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie zistil, že u žalobcu bol prekročený maximálny týždenný priemerný pracovný čas – nad rozsah 48 h, vo všetkých štyroch referenčných obdobiach, čo predstavuje porušenie práva na zdravie a súkromný a rodinný život. Súd prvej inštancie vychádzal len z dní dovolenky a práceneschopnosti pri neutralizácii, čo je v rozpore s matematickou logikou pre účely výpočtu priemeru tak, ako predpokladá Smernica. Žalobca nepreukázal konkrétne dopady, resp. nepreukázal vznik ujmy, a preto nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nezodpovedá intenzita zásahu. Odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú, bez významu pre výsledok sporu, a preto sa nezaoberal zásadnými skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie. Záver o dôvodnosti žaloby nezodpovedá intenzite zásahu, a preto žaloba na upustenie od neoprávneného zásahu, ani žaloba na odstránenie následkov nie je na mieste.

Celé rozhodnutie