12C/50/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že Slovenská republika neprijala opatrenia na zabezpečenie požiadavky Smernice 2003/88/ES, čo viedlo k porušeniu jasnej a konkrétnej normy Únie. Podľa žalobcu prekračuje týždenný pracovný čas hasičov 48 hodín, čo sa vyskytuje aj v služobnej pohotovosti, kde strávil 237 hodín, ale v rámci fondu pracovného času mu je vykázaných 174 hodín. Žalobca považuje za zásah nedodržanie maximálne povoleného limitu týždenného pracovného času, ktorý ukrátil jeho možnosť regenerácie a odpočinku. Súd zaznamenal, že žalobca bol odmeňovaný za služobnú pohotovosť, ale zároveň zistil, že jeho nárok je nesporný, ale jeho výška nie je dostatočne preukázaná. Žalovaný tvrdí, že právne predpisy správne transponovali Smernicu a že žalobca nemá právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd považoval za preukázané, že Smernica sa vzťahuje na protipožiarne služby a služby civilnej ochrany, ale Slovenská republika do zákona o Hasičskom zbore neprebrala ustanovenia Smernice. Žalobca poukázal na nedostatok osobitnej právnej úpravy v slovenskom právnom poriadku pre konania o náhrade škody spôsobenej porušením úniového práva.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zaznamenal, že žalobca strávil 237 hodín v služobnej pohotovosti, ale v rámci fondu pracovného času mu je vykázaných 174 hodín. Toto prekročenie pracovného času je dôkazom, že žalovaný porušil Smernicu 2003/88/ES, ktorá stanovuje 48-hodinovú hranicu na priemerný týždenný pracovný čas. Súd považoval za preukázané, že týždenný pracovný čas hasičov prekračuje 48 hodín. Toto prekročenie je dôkazom, že žalovaný porušil právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na prácu v protipožiarnej ochrane. Súd konštatoval, že nedodržaním maximálne povoleného limitu týždenného pracovného času bol žalobca ukrátený v majetkovej sfére o časť odpočinku, ktorú mohol stráviť s blízkymi, počas ktorého mohol fyzicky a psychicky regenerovať a načerpať nové sily v súlade s princípom rovnocennosti komunitárneho a vnútroštátneho práva. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na primeranú finančnú náhradu vo výške 2.500,- Eur, nakoľko porušením práva únie bolo skutočne do jeho osobnostnej sféry zasiahnuté. Súd konštatoval, že nárok žalobcu je nesporný ale jeho výška nie je dostatočne preukázaná. Toto je dôvod, prečo súd nepriznal žiadosť o náhradu škody vo výške 6.000,- Eur, ale zároveň priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500,- Eur.

Celé rozhodnutie