B1-6C/20/2019

Čo sa stalo

Žalobca A. B. domáhal sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy za zásahy štátu v podobe trestného stíhania, ktoré sa odohralo v rokoch 2006–2014. Trestné stíhanie sa skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby po ôsmich rokoch, pretože nebolo dokázané, že spáchal trestný čin. Žalobca trápilo psychické zatíženie, strach z pomsty a sociálne následky stíhania. Žalovaná (Slovenská republika) odmietala nárok na náhradu škody, pretože tvrdila, že štát nemá legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak nebol preukázaný nezákonný rozhodnutie.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že štát je objektívne zodpovedný za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Trestné stíhanie žalobcu bolo považované za nezákonné, pretože nebol preukázaný trestný čin. Žalobca trápilo psychické zatíženie, strach a sociálne následky stíhania, čo sa preukázalo v jeho výpovedi a v prísvedčení matky. Súd však zohľadnil jeho predchádzajúcu trestnú minulosť a fakt, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy musí byť primeraný. Priznal sumu 2 000 EUR titulom nemajetkovej ujmy, pretože žalobca nevznikla ujma trvajúca po celú dobu trestného stíhania, ale len výsledok stíhania.

Celé rozhodnutie