7C/18/2023

Čo sa stalo

Žalobcovia tvrdia, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, ktorá viedla k usmrteniu nebohého E. B. Vodič G. B. viedol vozidlo neprimeranou rýchlosťou a nedodržal vzdialenosť predného vozidla. V dôsledku vysokej rýchlosti jazdy sa vozidlo stalo nestabilným. Súd považoval za preukázané, že smrť príbuzného žalobcov nastala v dôsledku dopravnej nehody. Nebohý E. B. nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Žalobkyňa bola manželkou nebohého a žalobcovia boli maloletí deťmi. Žalobkyňa sa psychicky zrútila, nervovo zrútila a trpí nespavosťou. Žalobcovia stratili otca a nemohli ho poznať. Žalobkyňa schudla, musela vyhľadať lekára a nie je vyrovnaná so smrťou manžela a otca svojich detí. Žalobcovia tvrdia, že došlo k zásahu do práva na súkromie a ochranu rodinného života, čo spôsobilo psychické a sociálne následky, vrátane šoku a smútku zo straty blízkej osoby a násilného pretrhnutia rodinných a citových väzieb.

Prečo súd rozhodol takto

Súd dospel k záveru, že v dôsledku tragickej smrti E. B. došlo k závažnému zásahu do osobnostných práv všetkých žalobcov, čo znamená, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní vzhľadom na preukázanie zásahu do ich osobnostných práv, predovšetkým práva na rodinný život a práva na súkromie. Súd určil podiel nebohého poškodeného E. B. na vzniknutej škode v rozsahu 20%, čo znamená, že žalobcovia v 4. a 5. rade (rodičia nebohého) a žalobcovia v 2. a 3. rade (maloleté deti nebohého) sú príbuzní nebohého a majú príslušnosť k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd priznal nemajetkovú ujmu pozostalých príbuzných vo výške 20.000,-- Eur pre žalobcov v 4. a v 5. rade (rodičov nebohého), vo výške 40.000,-- Eur pre žalobcov v 2. a v 3. rade (maloleté deti nebohého) a v sume 35.000,-- Eur pre žalobkyňu v 1. rade (manželku nebohého). Súd zohľadnil vek, vzájomné vzťahy medzi ním a rodičmi, stratu prvorodeného syna a závažnosť vzniknutej škody, čo vedie k priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v rôznych sumách pre jednotlivé žalobcov. Súd nepriznal výšku plnenia, ktorú požadovali rodičia poškodeného, pretože náhrada nemajetkovej ujmy nie je možné považovať za vyjadrenie hodnoty ľudského života, ale musí byť určená na základe závažnosti škody a zásahu do osobnostných práv. Súd nevychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ale z ods. 1 tohto zákonného ustanovenia, čo znamená, že náhrada nemajetkovej ujmy sa určuje na základe závažnosti škody a zásahu do osobnostných práv, nie na základe príslušnosti k zmluve.

Celé rozhodnutie