5Co/182/2013

Čo sa stalo

Žalobci tvrdia, že odporca v 1. rade zásahol do práva na súkromný a rodinný život navrhovateľa v 1. rade a jeho blízkych. Navrhovateľ v 1. rade bol manželkou navrhovateľov v 2. a 3. rade a matkou navrhovateľov v 2. a 3. rade. Zrážka viedla k utrpeniu zranení, ktorým XX. XX. XXXX podľahla. Súd zistil, že odporca v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu a bol vinný zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Odporca v 2. rade solidárne zodpovedá za nemajetkovú ujmu navrhovateľov. Nemajetková ujma spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Strata manželky navrhovateľa v 1. rade a rodiča v 2. a 3. rade bola dôsledkom zásahu do práva na súkromný a rodinný život. Zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov bol potvrdený. Strata životného partnera a matky navrhovateľov v 2. a 3. rade bola dôsledkom dopravnej nehody. Navrhovatelia žiadali náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 30.000 eur.

Prečo súd rozhodol takto

Súd priznal zásah do práva na ochranu osobnosti, pretože odporca v 1. rade bol vinný zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a zrážka viedla k utrpeniu zranení, ktorým H. R. podľahla. Zásah do práva na súkromný a rodinný život navrhovateľa v 1. rade bol priznaný, pretože H. R. bola matkou a manželkou navrhovateľa v 1. rade a poškodená narazila do ďalších vozidiel. Nemajetková ujma spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia, ale súd zároveň zistil, že nemajetková ujma nie je škoda a nie je krytá z povinného zmluvného poistenia, pretože neexistuje závažná ujma. Tieto dôvody viedli k tomu, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy boli zamietnuté. Náhrada škody na zdraví bola považovaná za prioritnú formu zásahu do osobnosti, pretože následky útoku na zdravie sú prioritne sanované prostredníctvom náhrady škody na zdraví. Súd teda rozhodol, že odporca v 1. a 2. rade musia spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade sumu 10.000 eur. Odporca v 2. rade bol zodpovedný za nemajetkovú ujmu navrhovateľov a solidárne zodpovedal aj za nemajetkovú ujmu navrhovateľom, pretože pasívna legitimácia odporcu v 2. rade bola daná a odvolanie odporcu v 2. rade bolo zamietnuté. Rozsudok súdu prvého stupňa bol považovaný za vecne správny, pretože súd prvého stupňa rozhodol o nároku na nemajetkovú ujmu a odvolanie proti tomu bolo neprípustné.

Celé rozhodnutie