K2-13C/20/2023

Čo sa stalo

Žalobca A. B. bol podliehajúci nezákonnému trestnému stíhaniu za pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev a podvod. Trestné stíhanie trvalo 5 rokov a skončilo oslobodzujúcim rozsudkom. Žalobca tvrdil, že nezákonné rozhodnutie spôsobilo osobnostné a finančné ujmy, vrátane narušenia rodinných vzťahov a zdravotných problémov. Súd uznal, že trestné stíhanie nekončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím a že žalobca bol nevinený. Žalobca žiadal o náhradu škody, ale súd priznal len časť nároku.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že nezákonné rozhodnutie spôsobilo škodu, ale nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol obmedzený zákonom. Zákonná limitácia náhrady nemajetkovej ujmy (§ 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z.) zákazuje prekročenie 25–50 násobku mesačnej minimálnej mzdy. Súd považoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za primeraný, zohľadnením dĺžky stíhania a dopadu na život žalobcu. Nárok na náhradu skutočnej škody bol zamietnutý, pretože žalobca nepreukázal skutočnú škodu, ale len subjektívne dopady trestného stíhania.

Celé rozhodnutie