15Co/116/2023

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil právo Európskej únie, najmä Smernicu 2003/88/ES, čo viedlo k zásahu do jeho práva na ochranu zdravia a súkromie. Žalobca domáhal sa náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy, ktorá sa má vyčíslit podľa počtu hodín služobnej pohotovosti. Žalovaný odmietal, že by mohol byť stranou sporu o ochranu osobnosti a tvrdil, že práva žalobcu neboli dodržiavané. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a považoval nárok žalobcu za dôvodný. Súdny dvor rozhodol, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti je súčasťou pojmu pracovný čas. Žalovaný navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu a žalobu zamietnuť.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zaznamenal, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu zásahu do jeho práva na ochranu zdravia a súkromie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku námietku posúdil ako nedôvodnú z dôvodov, ktoré náležite vysvetlil v odseku 122 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci aj v znení Smernice 2003/88/ES správne pri rozhodovaní vychádzal aj z príslušnej judikatúry Súdneho dvora. Súd prvej inštancie bol oprávnený a povinný skúmať, či došlo k porušeniu práva Únie pri preberaní smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Súdny dvor rozhodol, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu pracovný čas. Súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu a preukazované listinnými dôkazmi.

Celé rozhodnutie