18C/33/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol príslušníkom Hasičského záchranného zboru Slovenskej republiky s miestom výkonu štátnej služby v Poprade a okolí, uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od 20.12.2020 do 30.11.2023. Žalobca tvrdí, že Slovenská republika neprávne transponovala smernicu 2003/88/ES do právneho poriadku, čo viedlo k porušeniu práva Európskej únie a zásahu na jeho právne a pracovné podmienky. Žalobca uvádza, že priemerný týždenný pracovný čas prekročil 48 hodín, čo je v rozpore s právnymi predpismi. Súd považuje za preukázané, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu prekročil 48 hodín a že žalobca prichádzal o čas, ktorý by chcel a mohol venovať svojim najbližším, rodine, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám. Žalovaný odmietal tieto tvrdenia a uvádzal, že žalobca zavádza súd s pohotovosťou, že výpočet priemerného pracovného času je nesprávny a že referenčné obdobie je rozvrhnuté na obdobie 6 mesiacov. Súd však považuje za preukázané, že referenčné obdobie je rozvrhnuté na obdobie 6 mesiacov a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca nepreukázal tretiu podmienku a teda existenciu porušenia povinnosti štátu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Súd považuje za preukázané, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu prekročil 48 hodín, čo znamená porušenie smernice 2003/88/ES. Súd rozhodol, že zásah do práva na ochranu zdravia a súkromia a rodinný život musí byť neoprávnený a objektívne spôsobilý, čo v tomto prípade nebol splnený. Pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88/ES. Súd považuje za preukázané, že žalobca prichádzal o čas, ktorý by chcel a mohol venovať svojim najbližším, rodine, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám, čo znamená škodu v súvislosti s porušením práva na súkromie a rodinný život. Právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje právo pracovníka zamestnaného vo verejnom sektore na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia právnej normy Únie. Súd rozhodol, že zákon č. 258/2024 Z.z. nezabezpečil správnu transpozíciu smernice 2003/88/ES, čo znamená, že Slovenská republika nezodpovedá za porušenie práva Únie. Právne záväzné akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Súd rozhodol, že smernica 2003/88/ES má prednosť pred vnútroštátnou právom súvisiacou s pracovným časom, čo znamená, že žalobca má právo na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia práva Únie. Náhrada nemajetkovej ujmy sa určuje s ohľadom na závažnosť ujmy a okolnosti porušenia práva. Súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia ustanovenia smernice 2003/88/ES, a preto priznal nemajetkovú ujmu 3.000,- eur. Právo na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia ustanovenia smernice 2003/88/ES. Súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia práva Únie, a preto priznal nemajetkovú ujmu 3.000,- eur.

Celé rozhodnutie