24C/24/2017

Čo sa stalo

Žalobca (E. A.) je príslušníkom hasičského zboru SR, ktorý tvrdí, že jeho pracovná pohotovosť a riadna služba spolu predstavujú 24 hodín denne, čo prekračuje maximálny týždenný pracovný čas (48 hodín) stanovený Smernicou 2003/88/ES. Žalobca žiada o náhradu škody za porušenie úniového práva. Žalovaný (Y. N.) odmietne nárok na náhradu škody, pretože žalobca nepredložil predbežné prerokovanie nároku s Ministerstvom vnútra SR. Súd uznal, že žalobca má právo na náhradu škody, pretože jeho právo na 48-hodinový týždenný pracovný čas bolo porušené.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že Smernica 2003/88/ES predstavuje minimálnu požiadavku na právo na odpočinok, ktoré musí byť priznané všetkým pracovníkom. Porušenie práva Únie je považované za dostatočne závažné, ak je v rozpore s judikatúrou ESD. Existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením Smernice a škodou žalobcu (strata času odpočinku). Súd zdôraznil, že náhrada musí byť primeraná a zohľadňuje zásady rovnocennosti a efektivity, ako je ustanovené v rozsudkoch ESD.

Celé rozhodnutie