18C/42/2012

Čo sa stalo

Navrhovateľ, T. B., sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci. V roku 2004 bol vzatý do väzby na základe uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré neskôr bolo oslobodenie spod obžaloby. Súd zistil, že rozhodnutie o väzbe a obvinení mohlo byť nezákonné, pretože nebol dokázaný skutok. Navrhovateľ tvrdil, že nezákonné rozhodnutie spôsobilo sociálnu degradáciu, zhoršenie zdravotného stavu, stratu rodinných vzťahov a narušenie práv. Návrh na náhradu škody bol predbežne prerokovaný, ale orgán neuspokojil nárok.

Prečo súd rozhodol takto

Súd priznal časť nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 839,16 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 3 500 EUR. Rozhodol, že nezákonné rozhodnutie o väzbe a obvinení spôsobilo zásah do osobnostných práv, čo viedlo k škodám. Avšak navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodami, ani dôkazné bremeno pre nárok na náhradu nákladov na bývanie a exekučných povinností. Súd považoval za nedôvodné vyžadovanie vyššie sumy náhrady, pretože nebol dokázaný závažný dopad na život navrhovateľa.

Celé rozhodnutie