8Co/20/2025

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že v rozhodnom období od apríla 2020 do marca 2023 odpracoval nad limit 731,61 hodín, čo predstavuje pravidelný presah nad 48 hodín týždenne. Týždenný pracovný čas pozostával zo 17 hodinovej pracovnej zmeny a 7 hodinovej služobnej pohotovosti na pracovisku, čo znamená 24 hodiny týždenne. Žalobca tvrdí, že týmto spôsobom bol porušený článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, ktorý má priamy účinok. Žalobca uvádza, že zásah do jeho práva na súkromie a rodinný život viedol k nemajetkej ujme, pretože nemohol plne venovať svojej rodine a dcére, ktorá má sklony k samovražde. Žalobca tvrdí, že zamestnávateľ neupozornil jeho zamestnávateľa na porušovanie jeho práv. Žalovaný odmietne, že by sa mohlo jednať o porušenie práva EÚ, a poukazuje na zmätočnosť žaloby, nedostatok dôkazov, nejasnosť obsahu podaní a nedostatok referenčného obdobia. Súd prvej inštancie preukázal, že žalobca odpracoval nad limit, že článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES má priamy účinok, a že existuje priama príčinová súvislosť medzi porušením práva EÚ a škodou spôsobenou žalobcovi. Súd považuje za preukázané, že žalobca trpí nemajetkou ujmom v dôsledku zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný život. Slovenská republika ako členský štát EÚ neprijala opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica priemerného týždenného pracovného času.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie preukázal, že žalobca odpracoval nad limit v rozhodnom období 731,61 hodín, čo porušuje článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, ktorý stanovuje hranicu maximálneho priemerného týždenného pracovného času. Súd prvej inštancie preukázal, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88/ES a musí byť zahrnutý do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času. Súd prvej inštancie preukázal, že žalobca trpí nemajetkou ujmom v dôsledku zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný život, čo je základom nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie preukázal, že žalobca neuviedol aká konkrétna škoda mu bola spôsobená s tým, že neboli splnené všeobecné podmienky vyplývajúce z judikatúry Súdnehodvora, čo vedie k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštkoie preukázal, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne vidí chyby v úradnom postupe, čo vedie k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie preukázal, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne vidí chyby v úradnom postupe, čo vedie k zamietnutiu žaloby.

Celé rozhodnutie