12C/4/2024

Čo sa stalo

Žalobcovia utrpeli citovú ujmu a stratou vnučky, ktorá zásadne zmenila ich život. Vnučka zomrela dňa 22.04.2020 v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej vodič narazil do zvodidiel a následne do stĺpu elektrického vedenia. Vodič bol odsúdený na trest odňatia slobody 42 mesiacov. Žalobcovia tvrdia, že sa s vnučkou stretávali každý deň a bola pre nich dôležitá osoba. Smrť vnučky zásadne zasiahla ich život, zhoršila ich psychický a zdravotný stav a znamenala pre nich stratu neoddeliteľného člena rodiny. Žalovaný odmietal uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a trovy konania, pretože považoval za nedostatočne preukázané citové väzby a vznik nemajetkovej ujmy. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatočného preukázania vzniku nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Žalobcovia tvrdia, že stratu vnučky nemôžu nikým nahradiť a že citová ujma je neoddeliteľná s ich životom.

Prečo súd rozhodol takto

Súd rozhodol, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že v konaní nemal preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ktorá by vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia vyžadovala náhradu v peniazoch. Súd rozhodol, že žalobcovia utrpeli stratou vnučky citovú ujmu, ktorá zakladá ich nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch. Súd rozhodol, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Súd rozhodol, že výška peňažnej satisfakcie sa určuje na základe voľnej úvahy súdu, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Súd rozhodol, že základným zmyslom relutárnej náhrady je zmysel satisfakčný, pričom potreba finančnej satisfakcie narastá v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásadu. Súd rozhodol, že paušálne stanovenie náhrady nemajetkovej ujmy rovnaké pre všetkých žalobcov je v rozpore s účelom relutárnej náhrady.

Celé rozhodnutie