7C/25/2023

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol príslušníkom HaZZ, domáhal žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5.509,13 Eur titulom náhrady škody spôsobenej porušením Smernice 2003/88/ES. Žalovaný odmietal tieto nároky a tvrdil, že Smernica sa na príslušníkov HaZZ nevzťahuje. Súd považoval za preukázané, že žalobca odpracoval 51,41 hodín týždenne v období marec 2020 – február 2023, čo prekročilo maximálny limit pracovného týždňa. Žalobca odpracoval aj 1855,67 hodín služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do pracovného času. Súd zisteným skutkom považoval za preukázané, že pri určení pracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom došlo k prekročeniu maximálneho limitu 48 hodín priemerného pracovného týždňa. Žalobca vníma ako porušovanie jeho práv na súkromie a rodinný život, a jeho práva na osobnostné práva, telesnú a psychickú integritu boli dlhoročne porušované. Žalobca tvrdí, že prekročenie pracovného času mu viedlo k strate voľného času a nepriaznivému vplyvu na kvalitu jeho života.

Prečo súd rozhodol takto

Žalobca má nárok na náhradu škody vzniknutej porušením úniového práva, a to konkrétne práva na maximálny pracovný čas, pretože Smernica 2003/88/ES sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, a žalobca odpracoval 1855,67 hodín služobnej pohotovosti, ktorá nebola započítaná do pracovného času. Žalobca musí nielen uviesť (tvrdiť), ale aj preukázať aká ujma mu vznikla, pretože nárok na náhradu škody vzniká v prípade porušenia práva Únie a žalobca preukázal, že odpracoval 1855,67 hodín služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do pracovného času. Žalobca počas žalovaného obdobia odpracoval 1855,67 hodín služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do pracovného času, a teda vznikla škoda, ktorá sa musí náhradiť. Žalobca pri vzniku služobného pomeru akceptoval všetky podmienky, a teda nemohol namietať, že by mu boli porušené práva. Žalobca uplatnil nárok na odškodnenie v roku 2020, a teda nárok na náhradu škody vznikol a musí byť vyhovnený.

Celé rozhodnutie