13C/24/2025

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že mu bolo neoprávneným spôsobom zasiahnuté právo na zachovanie maximálneho priemerného týždenného pracovného času podľa Smernice 2003/88/ES, čo viedlo k prekročeniu limitu 48 hodín v dvoch šesťmesačných referenčných období. Žalobca domáha sa náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy, ktorá sa vypočítava na základe hodín služobnej pohotovosti, ktoré mu neboli započítané do služobného času. Súd považoval za preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na odpočinok a regeneráciu, čo viedlo k ujme na jeho osobnosti a rodinnom živote. Žalovaný odmietal zodpovednosť a uvádzal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a že služobná pohotovosť bola správne organizovaná. Súd zisteným skutkom považoval za preukázané, že Smernica 2003/88 nebola správne transponovaná do slovenského práva a že žalobca zasiahlo porušenie práva Únie.

Prečo súd rozhodol takto

Súd zisteným skutkom považoval za preukázané, že Smernica 2003/88 nebola správne transponovaná do slovenského práva. Súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy. Súd považuje za preukázané, že žalobca nepracoval počas odpočinku. Súd považuje za zistené, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na zachovanie maximálneho priemerného týždenného pracovného času podľa článku 6 písm. b/ Smernice. Súd uvádza, že sa pojem nemajetková ujma s pojmom vecná škoda stotožňuje s argumentáciou žalovaného. Súd mal dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom žalovanom období mal žalobca rozvrhnutý pracovný čas nerovnomerne.

Celé rozhodnutie