17Co/82/2011

Čo sa stalo

Sudca bol v roku 2002 trestne stíhaný pre trestný čin nepriameho úplatkárstva, pričom obvinenie bolo vznesené bez potrebného súhlasu Ústavného súdu a trestné stíhanie bolo následne zrušené ako nezákonné. Trestné stíhanie bolo medializované s uvedením jeho mena, povolania a skutku, čo podľa žalobcu poškodilo jeho občiansku česť, profesionálnu povesť a vzťahy v pracovnom i osobnom prostredí. Žalobca sa preto domáhal náhrady nemajetkovej ujmy od policajného orgánu a krajskej prokuratúry, pričom pôvodne v auguste 2005 požadoval od každého 165,96 €. Vo februári 2006 svoje nároky výrazne zvýšil a okresný súd mu napokon priznal voči každému z týchto žalovaných 4 979,09 €. Krajský súd po zásahu Najvyššieho súdu znížil náhradu na 165,96 € od policajného orgánu a 165,96 € od krajskej prokuratúry a vo zvyšku žalobu zamietol.

Prečo súd rozhodol takto

Súd vychádzal zo záväzného záveru, že nezákonné trestné stíhanie predstavovalo neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu a bolo objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu. Rozhodujúcou otázkou už preto nebola existencia zásahu, ale premlčanie nároku na peňažnú satisfakciu. Trojročná premlčacia doba začala podľa Najvyššieho súdu plynúť 14. novembra 2002, teda deň po zrušení nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, a skončila 14. novembra 2005. Pôvodný nárok 165,96 € voči každému žalovanému bol uplatnený už v auguste 2005 a bol preto včasný, zatiaľ čo jeho podstatné zvýšenie vo februári 2006 prišlo až po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaní námietku premlčania platne uplatnili, súd mohol žalobcovi priznať iba pôvodne včas požadovaných 165,96 € od každého z nich a všetky neskôr zvýšené sumy musel zamietnuť.

Celé rozhodnutie