5C/4/2025

Čo sa stalo

Žalobca je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky, ktorý vykonáva stálu štátnu službu v služobnom pomere. Podľa jeho tvrdenia sa jeho pracovný čas výrazne prekračuje maximálnu hranicu stanovenú v smernici 2003/88/ES, pretože služobná pohotovosť, ktorá sa považuje za súčasť pracovného času, sa v zákone o HaZZ nezahrňuje do týždenného pracovného času. Tým sa jeho pracovný čas v jednotlivých týždňoch výrazne prekračuje, čo mu neumožňuje dostatočný odpočinok a regeneráciu. Žalobca uvádza, že jeho pracovný čas presahuje 48 hodín týždenne, a že jeho zamestnávateľ nezaratava 80 hodín služobnej pohotovosti do fondu pracovného času. Súd uznal, že jeho pracovný čas presahuje hranicu stanovenú v smernici, a že to vedie k ujme. Žalovaný namieta, že smernica nebola správne transponovaná do slovenského práva a že služobná pohotovosť nie je súčasťou pracovného času. Súd sa však zameraval na právo EÚ a považoval za preukázané, že porušenie práva na maximálny pracovný čas a odpočinok sa týka žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur.

Prečo súd rozhodol takto

Súd uznal, že žaloba je nekonkrétna, pretože neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia o tom, v akom rozsahu a najmä ako konkrétne táto situácia zasiahla do osobnosti žalobcu. Táto nedostatočnosť žaloby bola základným dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd zároveň zistil, že žalobca nepreukázal, že by sa zásah negatívne odrazil na jeho zdravotný stav, rodinné alebo medziľudské vzťahy, čo je nevyhnutné pre preukázanie nemajetkovej ujmy. Súd rovnako odmietol žalobu v prevyšujúcej časti, pretože žalobca nepreukázal, že by sa jeho právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zásadne zmenil. Súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.500,- eur, ale len v rámci toho, čo bolo preukázané a v súlade s právnymi predpismi.

Celé rozhodnutie