25C/218/2008

Čo sa stalo

Žalobca bol v septembri 1999 obvinený z trestného činu vydierania a následne strávil vo väzbe približne 17 mesiacov. Trestné konanie proti nemu pokračovalo viac ako sedem rokov a skončilo sa až v decembri 2006 právoplatným oslobodením spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Žalobca tvrdil, že trestné stíhanie a väzba poškodili jeho povesť, spoločenské vzťahy, pracovné a podnikateľské možnosti a výrazne zasiahli do jeho súkromného života. Od štátu požadoval náhradu nákladov obhajoby, ušlého príjmu a vysokú nemajetkovú ujmu za nezákonné trestné stíhanie a väzbu. Súd mu napokon priznal 53 066,90 €, z toho 5 059,40 € ako náklady právneho zastúpenia a 48 007,50 € ako nemajetkovú ujmu, pričom vo zvyšku žalobu zamietol.

Prečo súd rozhodol takto

Súd vychádzal z toho, že právoplatné oslobodenie žalobcu zakladalo zodpovednosť štátu za následky trestného stíhania a že samotné oslobodzujúce rozhodnutie nepredstavovalo dostatočné zadosťučinenie. Pri hodnotení ujmy prihliadol najmä na mimoriadnu dĺžku konania 7 rokov a 3 mesiace, približne 17 mesiacov väzby, zásah do osobnej slobody, cti a súkromia a spoločenskú nedôveru spojenú s trestným stíhaním. Zároveň však žalobca konkrétnymi dôkazmi dostatočne nepreukázal tvrdené následky na svoje podnikanie, zamestnanie a súkromný život v takom rozsahu, aby bola odôvodnená požadovaná vyššia suma. Za samotné nezákonné trestné stíhanie súd určil 36 213,75 € a za obdobie väzby ďalších 11 793,75 €, teda spolu 48 007,50 € nemajetkovej ujmy. Náklady obhajoby vo výške 5 059,40 € považoval za preukázané a primerané, vrátane návštev advokáta vo väzbe, preto ich spolu s nemajetkovou ujmou zahrnul do celkovej priznanej sumy 53 066,90 €

Celé rozhodnutie