16C/80/2009

Čo sa stalo

Žalobca bol v roku 1999 obvinený zo sprenevery, následne strávil približne 11 mesiacov vo väzbe a neskôr ďalších sedem a pol mesiaca vo výkone päťročného trestu odňatia slobody. Najvyšší súd odsudzujúce rozhodnutia zrušil a trestné konanie sa po viac ako deviatich rokoch skončilo právoplatným oslobodením žalobcu, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Trestné stíhanie bolo medializované, poškodilo jeho povesť, narušilo rodinné a spoločenské vzťahy a výrazne obmedzilo jeho možnosti zamestnať sa. Svedkovia potvrdili, že sa od neho odvrátili známi a bývalí kolegovia, v rodine došlo k strate dôvery a žalobca sa po prepustení psychicky a spoločensky zmenil. Od štátu požadoval náhradu ušlého zárobku, nákladov obhajoby a spolu 300 000 € nemajetkovej ujmy za utrpenie, poškodenie povesti a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Prečo súd rozhodol takto

Súd vychádzal z objektívnej zodpovednosti štátu za nezákonné trestné stíhanie, väzbu a vykonaný trest, keďže žalobca bol napokon právoplatne oslobodený. Za mimoriadne závažné považoval viac ako deväťročné trestné stíhanie, približne jeden a pol roka pozbavenia osobnej slobody a dlhodobú neistotu spojenú s trestným konaním. Dokazovanie podľa súdu preukázalo poškodenie dobrej povesti, rozpad dovtedajších spoločenských kontaktov, narušenie rodinných vzťahov, problémy so zamestnaním a výrazné psychické strádanie žalobcu. Preto mu priznal 200 000 € za psychické a fyzické utrpenie počas trestného stíhania a ďalších 100 000 € za poškodenie povesti a sťaženie spoločenského, občianskeho a pracovného uplatnenia. Spolu s preukázanou stratou na zárobku a nákladmi obhajoby tak štátu uložil zaplatiť žalobcovi 315 153 €.

Celé rozhodnutie