11C/47/2021

Čo sa stalo

Manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/ bol v roku 2000 úmyselne zavraždený členmi zločineckej skupiny, pričom žalovaní boli neskôr právoplatne odsúdení ako spolupáchatelia vraždy. Poškodeného vylákali na poľovnícku chatu, tam ho usmrtili a telo zakopali a poškodili tak, aby sťažili jeho identifikáciu. Žalobkyňa 1/ tak prišla o manžela a zostala sama s približne ročnou dcérou, ktorú následne sama vychovávala. Žalobkyňa 2/ vyrastala bez otca, ktorého si pre svoj nízky vek prakticky nepamätala a ktorého absenciu pociťovala počas celého života. Obe žalobkyne preto požadovali od oboch odsúdených náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do súkromného a rodinného života.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval usmrtenie manžela a otca za mimoriadne závažný a nezvratný zásah do rodinného a súkromného života žalobkýň, pri ktorom samotné morálne zadosťučinenie nemohlo postačovať. Námietku premlčania síce z formálneho hľadiska považoval za opodstatnenú, ale nepriznal jej účinky, pretože žalovaní vraždu dlhé roky tajili a uplatnenie premlčania by za týchto okolností bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vyššiu náhradu priznal dcére, pretože o otca prišla približne vo veku jedného roka a jeho absencia ju sprevádzala počas celého detstva a dospievania. Manželke priznal spolu 15 000 € a dcére 20 000 €, pričom každý zo žalovaných zodpovedal za polovicu týchto súm. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože pôvodne požadované sumy považoval za neprimerane vysoké vzhľadom na okolnosti prípadu.

Celé rozhodnutie