13Co/61/2023

Čo sa stalo

Žalobca, príslušník hasičského a záchranného zboru s miestom výkonu práce v Banskej Bystrici, tvrdil, že jeho právo na ochranu zdravia bolo porušené v dôsledku nesprávnej aplikácie smernice 89, čo viedlo k zásahu do jeho súkromného a osobného života. Žalobca prišiel o veľký počet hodín voľného času, čo zásadne ovplyvnilo jeho osobné, rodinné a priateľské vzťahy. Žalobca uviedol, že služobná pohotovosť je pracovným časom a má sa zarátať do pracovného fondu, a že jeho priemerný týždenný pracovný čas dosiahol 52,14 hodín, čo presahovalo hranicu 48 hodín. Žalobca považoval za nedôvodné, že žalovaný (štát) vyčíta odškodnenie za škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia práva Európskej únie. Žalovaný tvrdil, že smernica nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, a že príslušníci hasičského a záchranného zboru nie sú taxatívne vymenovaní v smernici 89. Žalobca neodôvodnil výšku požadovanej peňažnej náhrady a neukázal, že mu vznikol nárok na náhradu škody, ani že sa snažil predišiel vzniku škody.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie preukázal, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu presahoval 48 hodín, čo porušuje smernicu 2003/88/ES, ktorá stanovuje 48-hodinový týždenný pracovný čas. Pracovný čas aj čas pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas ktorej je pracovník fyzicky prítomný na pracovisku a 48-hodinová hranica pre priemerný týždenný pracovný čas zahŕňa nadčasy aj pracovnú pohotovosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na primerané odškodnenie, pretože jeho práva boli porušené v dôsledku nesprávnej transpozície smernice do vnútroštátneho práva. Žalobca považoval za zarážajúce, že žalovaný vyčíta jednotlivcovi žesadomáhaodškodneniaujmy, ktorá mureálnevznikla,azaktorúzodpovedá štát na základe zásady absolútnej objektívnej zodpovednosti. Súd prvej inštancie správne vysporiadal so záverom o nesprávnom prebratí smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čo znamená, že štát je zodpovedný za porušenie práva jednotlivca. Priznaná suma náhrady škody v žiadnom prípade nemôže byť neprimerane vysoká, pretože zohľadňuje závažnosť, intenzitu a dĺžku trvania zásahu do jeho základných práv, mieru zavinenia žalovaného a okolnosti, za ktorých k porušovaniu mojich práv došlo a naďalej dochádza.

Celé rozhodnutie