13Co/95/2025

Čo sa stalo

Žalobca tvrdila, že jeho pracovný čas bol neoprávneným spôsobom prekročený, čo viedlo k vzniku škody v podobe zásahu do jeho práva na ochranu zdravia a súkromia. Podľa nej sa služobná pohotovosť započítavala do pracovného času, čo viedlo k priemernému týždennému pracovnému času vyše 48 hodín, čo porušuje smernicu Rady 2003/88/ES. Žalobca identifikoval konkrétne obdobia a počty hodín, ktoré prekročili limit. Súd prvej inštancie potvrdil, že čas služobnej pohotovosti sa musí započítať do pracovného času a že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu presiahol 48 hodín. Súd zároveň potvrdil, že žalobca má právo na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože jeho právo na ochranu zdravia a súkromie bolo porušené. Žalobca reálne musel odpracovať viac, než bolo povinné, a prichádzal o čas, ktorý by mohol venovať rodine a iným aktivitám. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.126,23 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu v otázke výpočtu nároku na náhradu škody, čo vedie k záveru, že právne posúdenie bolo nesprávne. Náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode a zabezpečiť skutočnú ochranu úniových práv, čo žalobca nezabezpečilo. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, čo v tomto prípade nastalo v septembri 2019. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v súlade s čl. 6 písm. b) Smernice, ale súd prvej inštancie nezabezpečil zásadu rovnocennosti a efektivity. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

Celé rozhodnutie