45C/19/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol príslušníkom HaZZ v štátnozamestnaneckom pomere, tvrdí, že v období september 2022 – február 2023 prekročil maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín, čo podľa neho zasahuje do jeho súkromia a rodinného života. Podľa žalobcu sa v zmysle článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES za pracovný čas považuje akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa, a teda sa jeho činnosť musí považovať za pracovný čas. Žalobca považuje za zásah do práva na ochranu osobnosti, súkromia a rodinného života, a uvádza, že v zákone č. 315/2001 Z.z. nebol správne transponovaný článok 6 Smernice. Žalovaný odmieta nahrádzať poškodenú nemajetkovú ujmu a tvrdí, že žalobca maskuje mzdové nároky za nemajetkovú ujmu. Súd považuje za preukázané, že žalobca prekročil maximálny pracovný čas, ale zároveň zistil, že zákon č. 315/2001 Z.z. neupravuje mechanizmy, ktoré by zabezpečili rešpektovanie 48-hodinového limitu počas 6-mesačných referenčných období. Žalovaný poukazuje na možnosť uplatnenia odchýlok podľa čl. 16 preambuly Smernice a uvádza vlastné výpočty počtu odpracovaných hodín. Súd považuje za preukázané, že žalovaný neosvedčil dôkazy na svoje tvrdenia a že číselné hodnoty v tabuľkách predložených žalovaným vyplývajú z plachiet služieb žalobcu.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považuje za preukázané, že žalobca prekročil maximálny týždenný pracovný čas v období september 2022 - február 2023, čo znamená, že jeho pracovný čas bol v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Zásada ekvivalencie bola použitá na porovnanie vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, čo znamená, že podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch musia byť aspoň rovnako výhodné ako podmienky stanovené v Smernici 2003/88/ES. Zásada použiteľnosti Smernice 2003/88/ES bola použitá na činnosti, ktoré sa môžu považovať za služobnú činnosť, ale s možnosťou odchýlky len v záväznom zmysle, čo znamená, že Smernica sa musí uplatňovať aj na služobnú činnosť, ak nie je možné odchýliť. Zásada právnej úpravy a zodpovednosti štátu za neoprávnené zásahy bola použitá na to, že Slovenská republika je zodpovedná za dodržiavanie práva EÚ, čo znamená, že štát musí zodpovedať za neoprávnené zásahy, ktoré sa vyskytli v jeho právnej úprave. Zásada právnej úpravy a zodpovednosti štátu za neoprávnené zásahy bola použitá na to, že zákon č. 315/2001 Z.z. neplnil cieľ článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, čo znamená, že štát musí zodpovedať za neoprávnené zásahy, ktoré sa vyskytli v jeho právnej úprave. Zásada právnej úpravy a zodpovednosti štátu za neoprávnené zásahy bola použitá na to, že zákon č. 315/2001 Z.z. neplnil cieľ článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, čo znamená, že štát musí zodpovedať za neoprávnené zásahy, ktoré sa vyskytli v jeho právnej úprave.

Celé rozhodnutie