9Co/267/2016

Čo sa stalo

Žalobkyňa v 1. rade a žalobec v 2. rade domáhali sa náhrady nemajetkovej ujmy za úmrtie I. E., otca žalobkyne v 1. rade a starého otca žalobcu v 2. rade. Úmrtie I. E. bolo následkom dopravnej nehody spôsobenej K. C., zamestnancom žalovaného v 1. rade, pri plnení pracovných úloh. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda, bolo povinne poistené u žalovaného v 2. rade. Žalobcovia žiadali náhradu nemajetkovej ujmy v sumách 20 000 EUR (žalobkyňa v 1. rade) a 20 000 EUR (žalobec v 2. rade). Žalovaní odmietali zodpovednosť, pretože nárok bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty a zamestnávateľ nie je zodpovedný za konanie zamestnanca.

Prečo súd rozhodol takto

Súd odvolací potvrdil priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za úmrtie I. E. vzhľadom na zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako zamestnávateľa a povinné poistenie žalovaného v 2. rade. Zohľadnil, že premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po úmrtí I. E., a že náhrada nemajetkovej ujmy musí zohľadniť závažnosť ujmy, intenzitu a okolnosti porušenia práva. Súd priznal sumy 5 000 EUR (žalobkyňa v 1. rade) a 3 000 EUR (žalobec v 2. rade), pretože zásah do osobnostných práv žalobkyne v 1. rade bol intenzívnejší ako u žalobcu v 2. rade.

Celé rozhodnutie