52C/88/2024

Čo sa stalo

Žalobca, A. B., domáhal sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 382,76 EUR za zásah do jeho práva na ochranu zdravia a odpočinku, ktorý vznikol ako dôsledok nesprávnej transpozície Smernice 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku. Žalovaným, Slovenská republika – Ministerstvo vnútra, sa domáhal, že žalobca nepriznal právo na náhradu mzdových nárokov, čo súd odmietol. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 EUR, ale zamietol zvyšok žaloby. Odvolací súd zrušil rozhodnutie prvej inštancie v časti o náhrade nemajetkovej ujmy a vrátil vec na nové konanie, pretože súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil záver o porušení Smernice 2003/88/ES.

Prečo súd rozhodol takto

Súd rozhodol, že Slovenská republika ako členský štát EÚ neprijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania maximálneho týždenného pracovného času (48 hodín) stanoveného Smernicou 2003/88/ES. Žalobca odpracoval v období od októbra 2021 do augusta 2024 priemerný týždenný pracovný čas 51,28 hodín, čo prekročilo limit. Tento stav spôsobil zásah do jeho práva na ochranu zdravia a odpočinku, čo viedlo k nemajetkovej ujme. Súd považoval za dôvodné priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 EUR, pretože porušenie práva EÚ bolo jednoznačné a zásah do práva žalobcu bol nezvratný.

Celé rozhodnutie