17Co/127/2024

Čo sa stalo

Žalobca, ktorý bol príslušníkom Hasičského a záchranného zboru v služobnej hodnosti nadporučíka, uvádza, že jeho pracovný čas bol rozvrhnutý nerovnomerne a nezapočítaný do služobného času, čo porušuje smernicu 2003/88/ES. Podľa jeho tvrdenia odpracoval priemerný týždenný pracovný čas 49,26 hodín, čo prekračuje maximálne prípustné obmedzenia. Na jeho pracovisku pôsobilo tri hasičské zmeny, pričom každá zmena mesačne odslúžila až 11 pracovných zmien. Odpracovanie služobnej pohotovosti mimo rozvrhnutia služobného času a nariadené služobné pohotovosti zásadne ovplyvnilo jeho osobnostné práva, vrátane práva na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity, aj práva na súkromie a rodinný život. Žalobca uvádza, že utrpel straty času odpočinku a že náhrada škody v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje len čiastočnú náhradu utrpenej ujmy. Žalovaný odmietne, že smernica 2003/88/ES sa vzťahuje na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a tvrdí, že žalobca nezohľadnil reálne odpracované hodiny. Súd prvej inštancie správne ustálil, že podmienky na priznanie nároku na náhradu škody boli splnené, ale zároveň spochybnil závery súdu prvej inštancie v niektorých bodoch.

Prečo súd rozhodol takto

Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 5 908,05 €, pretože žalobca odpracoval 1740,09 hodín služobnej pohotovosti, čo znamená, že jeho pracovný čas prekročil maximálne prípustný týždenný pracovný čas podľa smernice 2003/88/ES. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil pôsobnosť smernice 2003/88/ES, čo vedie k záväzku odvolacieho súdu pre overenie skutkových záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne ustálil, že podmienky na priznanie nároku na náhradu škody boli splnené, pretože žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody, a žalobca vychádzal v žalobe iba z priemerných hodnôt odpracovaného týždenného pracovného času. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel vychádzajúc z názoru, že smernica 2003/88/ES nebola do zákona č. 315/2001 Z. z. správne transponovaná, čo znamená, že žalobca má právo na náhradu škody. Súd prvej inštancie bez bližšieho vysvetlenia rozvrhol pracovný čas žalobcu do 6 mesačných období počnúc mesiacmi január a júl, čo vedie k záväzku odvolacieho súdu pre overenie skutkových záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v bode 52. uvádza, že z výplatných pások a plánu služieb žalobcu zistil údaje o priemernom počte týždenne odpracovaných hodín žalobcom, čo znamená, že jeho pracovný čas prekročil maximálne prípustný týždenný pracovný čas podľa smernice 2003/88/ES.

Celé rozhodnutie