5C/4/2025

Čo sa stalo

Žalobca tvrdí, že žalovaný nezohľadňoval zákonné normy pri výpočte pracovného času a prekročil maximálny týždenný pracovný čas, čo viedlo k nemajetkovému poškodeniu. Žalobca považoval za primeranú náhradu vo forme nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku straty času na odpočinok a neschopnosti venovať čas rodine a sebe. Žalovaný odmietal nárok žalobcu, považoval ho za neopodstatnený a nedôvodný, a tvrdil, že došlo k správne preloženiu európskej smernice do vnútroštátnej úpravy. Súd zistil, že žalovaný nezohľadňoval neutrálne dni a že žalobca má rozvrhnutý pracovný čas nerovnomerne na šesť mesiacov. Súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Prečo súd rozhodol takto

Súd považoval za preukázané, že žalovaný nezohľadňoval neutrálne dni a nepriznal žalobcovi plnenie vo výške 2.000 €, čo však bolo v súlade s právnymi predpismi a zásadami únie. Súd rozhodol, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol, pretože žalobca nezvládol dôkazne preukázať zásah do práva na súkromie a rodinný život. Súd považoval za preukázané, že žalovaný nezohľadňoval neutrálne dni a nepriznal žalobcovi plnenie vo výške 2.000 €, čo však bolo v súlade s právnymi predpismi a zásadami únie. Súd rozhodol, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol, pretože žalobca nezvládol dôkazne preukázať zásah do práva na súkromie a rodinný život. Súd považoval za preukázané, že žalovaný nezohľadňoval neutrálne dni a nepriznal žalobcovi plnenie vo výške 2.000 €, čo však bolo v súlade s právnymi predpismi a zásadami únie. Súd rozhodol, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol, pretože žalobca nezvládol dôkazne preukázať zásah do práva na súkromie a rodinný život.

Celé rozhodnutie